Bol to ten najkrajší deň v ich živote a konečne mohli držať v náručí vytúžené dvojičky, chlapčeka a dievčatko. Deň, na ktorý sa tak veľmi tešili a ktorý všetko zmenil od úplného základu. Ich šťastie však trvalo len niekoľko mesiacov, po ktorých prišla krutá rana osudu.
Do redakcie nám napísala mamička, ktorá by sa chcela s čitateľmi Peepl.sk podeliť so svojim príbehom. Zároveň dúfa, že si všetci uvedomia, aké dôležité je zdravie. Náhlenie sa za peniazmi či dokonalým vzhľadom je len úplnou malichernosťou, ktorá nikomu skutočné šťastie nezabezpečí.
“Keď sa nám pred tromi rokmi narodili dvojičky, párik, bol to ten najkrajší deň v našom živote. Po tom, čo oslávili rok, sme išli na očkovanie, ktoré celý náš život zmenilo,” začína mamička, ktorá nás poprosila o nezverejnenie mena.
Dievčatko o týždeň na to, začalo mať problémy s rovnováhou, častejšie padalo a dokonca prestávala sedieť. Rodičia začali chodiť po vyšetreniach, pričom prvotné podozrenie bolo, že ide o nádor v hlave a tak sa ocitli aj na onkológii.
“Pán doktor prišiel za mnou s výsledkami a oznámil mi, že má dve správy, jednu zlú a druhú dobrú,” približuje mamička. Tou dobrou bolo, že nepatrili na onkológiu a celej rodine tak spadol zo srdca obrovský kameň, no dievčatko muselo absolovavať ešte ďalšie dôležité vyšetrenia.
Jeden dlhý rok čakali na to, kým im konečne povedali, čo s ich dcérkou vôbec je. “Máme podozrenie na ochorenie ataxiu teleangiectasiu,” zneli slová doktora, pričom sa mali vyjadrovať, že maximálne do piatich rokov bude opäť behať.
“Má syndróm opitého dieťaťa, stále ju moce a prejde málo. Následne ju bolia nožičky, nesmie na slnko, pod röntgen pretože jej bunky v tele sú také živé, že tým by sa urýchlila leukémia. Nesmie dostať chrípku lebo zle sa z nej dostáva a už vôbec nie kiahne. Každé ochorenie jej stav zhoršuje,” približuje mamička diagnózu a dodáva, že doktorka jej mala nakoniec povedať, že dcérka má neliečiteľné ochorenie a zomiera.
“Celý náš život sa zrútil ako domček z kariet. Každý večer ju dávam do postele so strachom a modlitbou, aby ráno otvorila oči a robila naše dni naďalej krásnymi. Je to bojovníčka, cvičí, stále sa usmieva, je to naše živé striebro. Stále si kladiem otázky, ako jej povieme, keď bude väčšia, že zomiera, že je iná ako ostatné detičky, že nesmie ísť do škôlky, školy, medzi veľa detí. Najhoršie je, že aj ja ako matka, čo by som mala byť silná a v poriadku, starať sa o moje krásne deti, tak strach, stres a všetko, čo každý deň prežívam, vrátili moje ochorenie z detstva a začali sa opäť epileptické záchvaty,” približuje celú ťažkú situáciu a je vďačná za to, že jej manžel pri nich s láskou stojí.
“V dnešnej dobe je umenie mať súdržnú rodinu a ja som za ňu vďačná, za to, aké je to šťastie, že ich mám, i keď musíme zvládať ťažký boj, preto chcem odkázať každému, kto bude toto čítať, že všetko sú len malichernosti. Keď nemáte zdravie, nemáte nič,” uzatvára svoj príbeh mamička, ktorej z celej redakcie posielame veľa síl a veríme, že sa dcérkin stav bude zlepšovať i napriek zlým prognózam lekárov. Držíme silno palce.
Napíšeme aj o vás
Chceli by ste sa aj vy s nami podeliť o váš príbeh alebo sa pochváliť nejakou peknou udalosťou vo vašom živote (svadba, narodenie dieťatka, výročie, narodeniny,…)? Napíšte nám na e-mail: redakcia@peepl.sk. Tešíme sa.
