Iride a Orfeo: Skôr, než stihneš odísť (1. časť)

Foto: pixabay.com

Temperamentná Sicília v sebe neukrýva len množstvo historických krás či bájnych legiend, no v jej prostredí sa zrodí aj niečo oveľa silnejšie. Pútavý príbeh od autorky Elizabeth Aldei vás vtiahne do čarovných zákutí južného Talianska.

Iride a Orfeo (1. časť)

Október začal pochmúrnym a upršaným počasím, ktoré pomaly začínalo predznamenávať koniec horúceho leta. Leta, ktoré bolo tento rok opäť o čosi teplejšie a vyčerpávajúcejšie ako tie predchádzajúce. Po toľkých tropických dňoch bez výdatnejších zrážok, slnkom vysušená krajina priam túžobne prosíkala aspoň o pár kvapiek vody a tak bol dnešok doslova vykúpením pre všetkých Sicílčanov.

Ako obvykle, aj v tento deň sa Iride zviezla autobusom až ku katedrále svätej Agáty a odtiaľ to mala už len kúsok do školy. Svižne si vykračovala k univerzite po Via Etnea, no mierny časový sklz ju donútil trochu si pobehnúť, až skočila z nepozornosti do veľkej mláky, ktorá sa rozlievala len pár krokov od vchodu do univerzity. V duchu si zanadávala a zachmúrene hľadela na premočenú tenisku, do ktorej sa jej dostalo veľké množstvo vody. S výrazom, ktorý bol ľahko čitateľný a už z diaľky dával každému najavo, že dnes nebude príjemným spoločníkom, zamierila smerom k prednáškovej sále, v ktorej mala dávno sedieť.

“Tomu si zase dala, môžeš si zablahoželať, Iride,” v duchu si vynadala hľadiac na preplnenú aulu, ktorou sa už rozliehal príhovor francúzskeho profesora.

Iride zišla o pár schodíkov nižšie, rozhliadla sa po aule, no žiadne voľné miesto v blízkosti nevidela. Chvíľku tam len tak stála, ešte raz sa zadívala na študentov, až v diaľke zbadala Antoniu, ktorá sedela snáď na samom konci radu. Predierať sa k nej cez všetkých tých ľudí uprostred prednášky však bolo v tom momente nepredstaviteľné.

Vtom sa k nej natiahla akási mužská ruka a naznačila jej, aby si sadla hneď na samý kraj radu, kde predtým sedel muž, ktorý sa o jedno miesto posunul.

“Grazie,” stručne odvetila, pričom osobu vedľa seba evidovala skutočne len matne. Z tašky vytiahla poznámkový zošit s perom a započúvala sa do prednášky profesora.

Spočiatku jeho slová vnímala, niečo si zapísala a snažila sa byť vzornou študentkou, no jej disciplína po chvíľke upadla. Miesto toho, aby sa viac sústredila na prednášajúceho, začala venovať pozornosť svojej premočenej nohe, na ktorú jej bola čím ďalej väčšia zima.

Rukou sa podvedome dotkla ľavého členka, aby sa presvedčila, či je spodná časť džínsov stále mokrá, no žiadny zázrak sa, samozrejme, nekonal. Zahĺbená do svojich, v tom okamihu, nezmyselných úvah, prevrátila očami, no zároveň omylom drgla lakťom do nohy muža sediaceho vedľa nej. Ihneď sa šeptom ospravedlnila a až vtedy sa na neho prvýkrát detailnejšie zadívala.

Venoval jej jemný úsmev, pričom jeho veľké tmavé oči na ňu uprene so záujmom hľadeli. Práve vtedy pocítila vo svojom vnútri akýsi zvláštny pocit, ktorý ju zaskočil. Znervóznela a od toho okamihu nebola schopná myslieť na nič iné, len na muža, ktorý jej galantne uvoľnil miesto na sedenie.

2. časť si môžete prečítať >>>TU

Autor: Elizabeth