Iniciatíva Zvierací ombudsman vyzýva mestá a obce, aby sa vzdali silvestrovského ohňostroja. Namiesto toho im odporúča podporiť miestne zvieracie útulky. K výzve sa pripojila Únia miest Slovenska (ÚMS), jej mnohé členské mestá ohňostroje niekoľko rokov nerealizujú.
“Používanie pyrotechnických výrobkov má extrémne negatívny dosah nielen na zvieratá (spoločenské, hospodárske alebo divožijúce), ale aj na životné prostredie, poškodzuje zdravie, ohrozuje život ľudí a poškodzuje ich majetok,” uvádza iniciatíva.
Zdôrazňuje, že obce a mestá na Slovensku majú právomoc regulácie, môžu zakázať či obmedziť na svojom území požívanie pyrotechniky.
Väčšina miest k rušeniu ohňostrojov pristúpila v roku 2019. “Peniaze, ktoré boli doteraz rozpočtované na tento účel, mestá presunuli do iných oblastí, ako útulky pre zvieratá, dobročinné aktivity, humanitárne zbierky, či do ďalších oblastí podľa potreby,” tvrdí ÚMS.
“Nemalé peniaze, ktoré mestá a obce minú na tento párminútový rozmar, je možné investovať do zmysluplnejších aktivít, najmä v období súčasných kríz,” hovorí výkonná viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková. Za rovnako dôležité považuje ohľaduplnosť voči životu a zdraviu určitých skupín ľudí, domácich a divokých zvierat, a ochrane životného prostredia.
Zvieratá sú podľa iniciatívy počas sviatočných dní v permanentnom strese, trpia úzkosťou, dochádza aj k ich úhynom zo šoku. Existuje tiež riziko olízania alebo zjedenia zvyškov po ohňostroji. Tie obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môže spôsobiť otravu. “Dôsledky, ktoré použitie pyrotechniky spôsobuje na zvieratách, možno s určitosťou klasifikovať ako týranie zvierat,” tvrdí iniciatíva.
Medzi najcitlivejšie voči pyrotechnike patria psy a kone. Fóbiou z ohňostrojov trpí 45 percent psov, 80 percent koní trpí úzkosťou spôsobenou výbuchmi. U tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot, poukazuje iniciatíva.
Zdroj: TASR, Foto: pixabay.com
