Chiara neustále žila medzi svojimi predstavami, túžbami a tajne snívala o kolegovi z práce, ktorý si ju takmer vôbec nevšímal. Z jej veľkého sklamania ju vždy aspoň na chvíľu vytrhol neznámy ctiteľ, ktorý jej posielal zaľúbené správy, no tie ju začínali čoraz viac desiť. Odkiaľ vie jej adresu a kto to je?
Chvíľkový skrat, ktorý sa prehnal mojou ubolenou mysľou som rýchlo zahnala do kúta a sadla si frustrovane pred telku s vyloženými nohami. Vtom pípol mobil, ktorý oznamoval, že mi prišla správa.
„Na tvojom tele plnom krás, jak hodváb trblietavý, …“ Dočítala som celú básničku, ktorá prišla v správe a opäť som si povzdychla.
Každý večer už takmer mesiac mi niekto píše z neznámeho čísla a aj keď som párkrát odpísala, odpoveď som už žiadnu nedostala. Buď mi pošle iba zaľúbené verše, ktorými sa snaží vyzdvihnúť moju osobu, alebo mi len zaželá pekný večer a pošle bozky.
Spočiatku som horela zvedavosťou o koho ide, básne mi neskutočne imponovali, no na druhej strane som dostala strach, že niekto má moje číslo a ktovie, čoho všetkého je schopný. Pri tejto myšlienke ma striaslo, telefón som položila opäť na stolík a sledovala program v televízii, ktorý som mala rozpozeraný.
*
„Dobré ránko,“ pozdravila som sa kolegyni, ktorá už sedela v práci za svojím stolom a popíjala kávu.
„Ciao Chiara,“ s úsmevom mi pozdrav opätovala, položila šálku na stôl a v jej očiach som videla akúsi podozrivú iskru, ktorá ma na malý okamih zmiatla. „Neuveríš, koho som dnes stretla vo výťahu!“
„To snáď nemyslíš vážne?!“ sklamane som na jej slová zareagovala, lebo som presne vedela, koho mala na mysli. Ona bola jediná, ktorá vedela, že sa mi páči Michele a mohla som sa s ňou o mojich najtajnejších pocitoch hocikedy porozprávať.
„Išla som s ním dokonca sama vo výťahu, hneď mi prišlo ľúto, že si na mojom mieste nemohla byť práve ty.“
„Bože, mne sa niečo také asi nikdy nestane!“ skleslo som si sadla na stoličku a smutne zapla počítač, kde mi opäť vyskočilo množstvo e-mailov, na ktoré som znechutene pozrela. Až na jeden.
„Sergio Veronese, nie je on náhodou z právneho oddelenia?“ spýtala som sa Anny, ktorá si odchlipla z kávy.
„Myslím, že áno, prečo?“
„Mám od neho e-mail…“ odpovedala som jej a ihneď správu zvedavo otvorila.
„Škoda, že nie od Micheleho, však?“ zachichotala sa Anna a venovala mi krátky pohľad, na čo som jej súhlasne prikývla s mačacími očami.
„Zdravím Chiara, chcem ťa poprosiť, či by si mi mohla dohľadať septembrové faktúry od firmy E.S.T. a doniesť mi originály. Riešime s nimi jednu právnu záležitosť a potrebujem si niečo skontrolovať.“
„Nie je on náhodou v kancelárii s Michelem?“ zamyslene sa ma spýtala Anna, ktorej som dala prečítať celý e-mail.
„Och, myslím, že je!“ vydesene som na ňu vypleštila oči a ihneď vo firemnom adresári zamestnancov hľadala informáciu, v ktorej kancelárii sedí práve Sergio. „Dvanáste poschodie, kancelária číslo päť,“ chytila som sa za hlavu a srdce sa mi búrlivo rozbúchalo.
„Možno je to osud,“ žmurkla na mňa Anna a milo sa usmiala, čím ma chcela povzbudiť, aby som sa tejto výzvy vôbec nebála, práve naopak… (pokračovanie nasledujúci deň)
1. časť TU >> Láska v tieni rímskeho Kolosea (1. časť)
