V nedeľu 10. marca v ranných hodinách sa lietadlo etiópskej spoločnosti Ethiopian Airlines zrútilo neďaleko mesta Addis Abbeba. Pri nešťastní zahynulo všetkých 157 pasažierov lietadla, pričom boli medzi nimi aj štyria Slováci.
Tragédia sa najviac dotkla slovenského politika za SNS Antona Hrnka, ktorý v sekunde prišiel o milovanú manželku, dcéru i syna. Tí sa vybrali do Afriky za dobrodržstvom, ktoré sa im však bohužiaľ, stalo osudným.
Poslanec Národnej rady tak prežíva jedno z najťažších období v živote, no i napriek obrovskej bolesti sa stretáva s neľudskými komentármi na sociálnej sieti. Práve kvôli tomu sa rozhodol napísať na svoj Facebook príspevok, v ktorom vyjadril svoje aktuálne pocity.
Príspevok Antona Hrnka
ĽUDIA. ĽUDIA. ĽUDIA?
Už som to raz povedal. Ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi by som neželal, aby ho postihlo niečo podobné ako mňa.
Nikdy v živote som nikomu neželal nič zlé, lebo otec ma sústavne učil, že ak nemám robiť dobro, zlé aby som nerobil. A určite som vedome nikomu nič zlého neurobil. To, že mám svoj politický názor a že ho presadzujem, je moje sväté právo a je to jeden zo základných výdobytkov novembra 1989. Stále viac sa však presvedčujem, že mať iný politický názor je dôvodom šíriť nenávisť až za hrob.
Keďže som bol pomerne aktívny na medzinárodnom poli v zastúpení slovenského parlamentu, dostal som stovky kondolencií od mojich zahraničných partnerov. Mnohí okrem spoluúčasti vyjadrili aj skutočnosť, že sa za mojich pozostalých modlia, niektorí aj tieto modlitby zaradili do svojich pravidelných modlitebných dní.Niet parlamentu štátu, s ktorým SR udržuje diplomatické vzťahy na vyššej úrovni, žeby som nedostal odtiaľ aj niekoľko kondolenčných listín. Som im za to vďačný, hoci som sa po tejto tragédii zriekol všetkých parlamentných aktivít, pri ktorých je treba cestovať. Mám na to silný dôvod, ale ten je podstatný iba pre mňa.
Dostal som tisíce a tisíce kondolencií aj zo Slovenska. Mnohí sa vyjadrili, že síce so mnou politicky nesúhlasia, ale so mnou spolucítia. Som im za to všetkým vďačný. Síce bolesť to neodstráni, ale aspoň u človeka vznikne pocit, že na tomto svete nie je sám.
Dostal som, najmä na sieťach, kde sa dá úspešne zakryť identita, odkazy, ktoré radšej nepomenujem. Všetkým im odpúšťam, lebo zloba a nenávisť je to najhoršie, čo môže ľudskú bytosť degradovať na úroveň toho najhoršieho, čo si vieme predstaviť. Ani jednému z nich neželám nič zlé. Želám im len to najlepšie, čo ich v živote môže postihnúť. Ale keby sa im náhodou niečo zle prihodilo, prosím Boha, aby sa nenašli takí ľudia ako oni, ktorí by ich bolesť ešte viac rozjatrili.
Moje heslo, ktorým som sa vždy riadil, som sa naučil ešte na hodine latiny na strednej škole: Salus populi suprema lex. Ak si niekto myslí, že som robil niečo iné, má možnosť pustiť sa do skúmania môjho života a vyvrátiť to. Niet nič ľahšieho!
